Nedávno som si na prednáške Iordana Iossifova, medzinárodného vzdelávacieho experta z Holandska pod názvom „Neúspech by nemal byť alternatívou“, vypočula názor, s ktorým sa stotožňujem. A síce, že vraj ktorákoľvek nesystémová (lebo iné zatiaľ neboli) školská reforma zavedená od roku 1989 na Slovensku, by narobila menej zla, než to, že žiadna nemala šancu prežiť dlhšie, než len do novej nesystémovej reformy. Dôvodom, prečo by to bolo lepšie je, že by sa postupne mohla len dolaďovať, nie úplne od základov prekopávať. Pretože prekopávanie je náročnejšie, drahšie a zdĺhavejšie. Učiteľov a riaditeľov stála veľa úplne zbytočne vynaloženej energie, čo všetkých vyčerpalo, znechutilo a mnohých úplne odradilo ďalej učiť, riadiť.
Nezodpovedaná otázka
Prečo sa teda slovenskému školstvu dlhodobo nedarí? Prečo sa výsledky našich žiakov v medzinárodných testovaniach stále zhoršujú? Prečo sa učitelia cítia byť v spoločnosti nedocenení? Odpoveď je jednoduchá. Riešenie je, žiaľ, už zložitejšie. Takže prečo? No jednoducho preto, lebo s tým po prvé – nikto nič nerobí, po druhé – kompetentní podnikajú nesystémové kroky a po tretie – ich nástupcovia síce predchádzajúce nesystémové kroky zrušia, ale len preto, aby ich vzápätí nahradili inými nesystémovými krokmi. Tento postup voláme školská reforma.
Všetko začína riaditeľom
Uvedomujeme si, že kritizovanie a satirovanie reality nepomôže jej zmene. Nepatríme k tým, ktorí majú možnosť ovplyvniť dianie v slovenskom školstve komplexne. Patríme však k ľuďom, ktorým na kvalitnejších školách na Slovensku mimoriadne záleží, problematike školstva sa dlhodobo profesne venujeme a veríme, že by sme dokázali prispieť ku skvalitneniu vzdelávania uchopením jednej konkrétnej problematiky. Tou je, podľa nás na Slovensku absolútne nepovšimnutá, metodická podpora riaditeľov škôl. Od kvality manažmentu totižto závisí prosperovanie každej organizácie. Sme presvedčení, že školské zariadenie nie je výnimkou. Dávame do priameho súvisu kvalitu vzdelávania s kvalitou manažérskych schopností, komunikačných zručnosti, digitálnej gramotnosti, či imidžu vedenia škôl. Reformu podľa nás nedokážu zrealizovať radoví učitelia, medzi ktorými je mnoho začínajúcich pedagógov, alebo pedagógov v preddôchodkovom veku. Ich schopnosti nechceme nijako podceniť. V mnohých pedagogických zboroch sú práve oni ťahúňmi. Podľa nás však musí reformu uchopiť riaditeľ a svojou osobnosťou presvedčiť, motivovať, viesť zamestnancov ku zmene.
Aj riaditelia potrebujú metodické vedenie
Z tohto dôvodu nie je jedno, kto riadi školu. Z tohto dôvodu je medzi školami taký rozdiel. A z tohto dôvodu sa v rodičovskej verejnosti vie, ktorá škola je dobrá a ktorá nie. Keď na riaditeľskej stoličke sedí človek, ktorý si uvedomuje dôležitosť svojej funkcie, snaží sa zdokonaľovať, počúva svojich učiteľov, rodičov. Riaditeľ vzdelávacej inštitúcie musí mať veľa predností a schopností. V prvom rade ale musí byť schopný prijímať nové veci, musí sa vedieť a musí sa chcieť učiť. Pre takéhoto riaditeľa môže byť metodická podpora veľkým prínosom. Ideálne by bolo dostať návod ako riadiť úspešnú vzdelávaciu inštitúciu. Oveľa reálnejšie je ale dostať možnosť získať pomoc a podporu pri hľadaní spôsobu ako na to. Práve túto pomoc a podporu ponúka naša Moderná škola.
Aby sa na takéto miesto dostal schopný človek, je podľa nás potrebné v budúcnosti oveľa väčšiu pozornosť venovať výberovým konaniam. Výberovým konania sa budeme venovať v ďalšom príspevku.